• Úvod do škoricových vojen
• Škorica dnes

Mytický čínsky cisár Shennong, nazývaný „Božský roľník“, mal už pred 5 000 rokmi vo svojom herbáriu pestovať škoricu. Postava pochádza z čínskej mytológie a má dokázať, že pestovanie rastlín zohrávalo pre starých Číňanov kľúčovú úlohu a mali v tejto oblasti mnoho úspechov. Koľko pravdy je na tom? Nakoniec sú to mýty a je ťažké povedať, či škorica začala svoju cestu práve z Číny. Isté je, že čínska škorica (teda Cassia alebo Cassia) bola v Strednej ríši mimoriadne cenným produktom.

Taoisti považovali škoricu za jedlo bohov. Kôra rozdrvená na kašu bola jednou zo zložiek elixíru, ktorý telu dával božskú zlatistožltú farbu a silu – Yang. Nosila sa, aby odháňala každú chorobu, v skutočnosti však pravdepodobne umožňovala znášať nepríjemný zápach, ktorý prevládal na uliciach väčších osád.

Hovorí sa tiež, že je chybou spájať škoricu s Čínou ako kolískou tohto korenia. Pretože obľúbená cejlónska škorica sa zamieňa s iným druhom škorice – s Cassiou, teda už spomínanou menej vzácnou aromatickou škoricou. Oba druhy sa však mierne líšia. Vo svete získala väčšiu slávu a uznanie škorica z Cejlónu a kvôli nej sa viedli vojny.

Úvod do škoricových vojen

Čínska škorica, Cassia, bola prvá, ktorá dorazila do Európy. Cestu na starý kontinent pre škoricu pripravil Egypt, kde korenie pochádzalo z Etiópie alebo Arábie.
Od 3. storočia pred n. l. cestovala škorica po Hodvábnej ceste z bývalého hlavného mesta Číny, Xi'an, do Konštantínopola. Povesť škorice bola taká veľká, že rímski cisári ju spolu s inými cennosťami a klenotmi uchovávali vo svojich trezoroch. Škorica bola stáročia korením, ktoré bolo vtedy dostupné len prominentným ľuďom sveta.

Dôležitým faktom z histórie korenia je, že obchod so škoricou bol medzi 12. a 14. storočím v rukách Benátčanov, ktorí mali sieť vazalov diktujúcich extrémne vysoké ceny za škoricu. Napriek tomu dopyt po škorici neklesal a obchodné cesty a továrne kontrolované Benátčanmi im zabezpečili monopol. Avšak nič netrvá večne. Vtedy na historickú scénu vstúpili Portugalci – Vasco da Gama – ktorý objavil námornú cestu do Indie a... Cejlón v Indickom oceáne. Portugalci okamžite vycítili obchodnú príležitosť a masovo nasledovali cestovateľa na ostrov. Benátčanom tam žijúcim nebola daná šanca a domorodci boli zotročení. Za jediný rok bolo do Lisabonu dodaných viac ako 11 ton škorice.

Holanďania, ktorí v roku 1640 zlomili nadvládu Portugalcov, život domorodcom tiež neuľahčili. Monopolizovali trh založením prvej medzinárodnej spoločnosti na svete – Holandskej východoindickej spoločnosti. Po niečo viac ako 150 rokoch boli Holanďania z trhu vytlačení Angličanmi. Od roku 1796 vyrábali škoricu o niečo nižšej kvality, ale vo väčšom rozsahu.

Škorica dnes

Dnes je škorica pevnou súčasťou takmer každej kuchyne. Ale prečo je toto korenie také obľúbené? V minulosti sa cenila pre svoju krásnu arómu a jedinečnú chuť. Bola tiež považovaná za afrodiziakum. Teraz však poznáme jej vlastnosti úplne. Škorica podporuje hladké fungovanie tráviaceho traktu a zároveň znižuje hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Škoricové oleje zmierňujú reumatické bolesti a podporujú boj proti prechladnutiu. V kuchyni sa používa ako korenie na mäso alebo ryby, veľmi často je zložkou, ktorá zvyšuje chuť všetkých dezertov a sladkostí.