Obsah:

• Prečo majú súčasné metódy výroby potravín negatívny vplyv na životné prostredie?
• Ekologické stravovanie

Vedci, ktorí sú súčasťou EAT (Lancet Commission on Food, Planet, Health), vytvorili z obavy o blaho našej planéty, životného prostredia a nás samých „planetárnu diétu“ (Planetary Gesundheitsdiät). V dnešnej dobe, keď spotreba dosahuje najvyššiu úroveň v dejinách ľudstva, sa v vysoko rozvinutých spoločnostiach denne vyrába viac potravín a plytvá sa viac potravinami ako kedykoľvek predtým, zatiaľ čo 2 miliardy ľudí na svete trpia hladom a extrémnou podvýživou. Ďalšie 2 miliardy ľudí sú obézne.

Štúdie PROM (Program na racionalizáciu a zníženie potravinového odpadu) ukazujú, že túto množinu do roku 2030 nedokážeme znížiť na polovicu, ak ročne premrháme takmer 5 miliónov ton potravín (v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov). Odhady naznačujú, že dopyt po mäse by mohol v niekoľkých rokoch vzrásť až o 80 % v súlade s rastom populácie, ak sa súčasný systém chovu zvierat nezmení. Všetky tieto údaje ukazujú, aký neefektívny sa náš potravinový systém stal a že nastal čas, kedy musíme výrazne zmeniť naše súčasné stravovacie návyky, ak nám záleží na našom zdraví, našej planéte a budúcich generáciách. Ako ohrozuje súčasný model výroby potravín našu planétu?

Prečo majú súčasné metódy výroby potravín negatívny vplyv na životné prostredie?

Chov zvierat je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich klimatické zmeny. Je zodpovedný za emisie 7 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne. To je viac, než vyprodukuje akákoľvek doprava. Chov zvierat je tiež zodpovedný za emisie metánu – plynu, ktorý má 26-krát väčší vplyv na otepľovanie klímy ako CO2 alebo oxidy dusíka, ale nielen to. Emisie CO2 sú priamo spojené s chovom samotným, ale aj s:

• Odlesňovanie plôch pre výrobu krmív
• energeticky náročná výroba hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú potrebné na výrobu krmív pre hospodárske zvieratá,
• Používanie poľnohospodárskych strojov,
• Polné zavlažovanie,
• Vykurovanie miestnosti,
• Likvidácia zvieracích tiel
• Balenie (väčšinou z plastu),
• Skladovanie a distribúcia produktov,
• Preprava zvierat, často na dlhé vzdialenosti.

Aj poľnohospodárstvo prispieva k znečisteniu pôdy a okolitých povrchových vôd. Produkujú obrovské množstvá zvieracích výkalov – jedna farma môže vyprodukovať toľko výkalov ako mesto s 50 000 obyvateľmi. Okrem fekálií obsahuje poľnohospodárska odpadová voda aj environmentálne nebezpečné látky, ktoré sa používajú v procese výroby:

• Dusíkové zlúčeniny,
• Dezinfekčné prostriedky, pracie a deodorizačné prostriedky,
• Antibiotiká,
• Baktérie, vírusy a parazity,
• Amoniak,
• Formaldehyd,
• Peroxid vodíka,
• Chromát.

Na druhej strane rybie farmy spôsobujú znečistenie vody antibiotikami a pesticídmi. Okolo farmy sa hromadia zvieracie výkaly, ktoré znečisťujú okolitú pôdu. Znečisťujúce látky môžu dokonca preniknúť do vzdialených riek a morí. To však nie je všetko – znečistenie ovplyvňujú aj biologické výrobné odpady a samotný konečný produkt, teda mäso. Každý rok ľudia vyhodia ekvivalent 12 miliárd hospodárskych zvierat. Okrem toho chov zvierat spôsobuje znečistenie pôdy a vody aj vďaka pestovaniu krmiva, ktoré si vyžaduje intenzívne používanie hnojív a pesticídov.

Produkcia mäsa zaberá približne 70 % poľnohospodárskej pôdy. Pálenie a odlesňovanie lesov na pestovanie krmiva, ako aj pre samotné poľnohospodárske podniky vrátane ciest, budov alebo zásobovacích vedení, spôsobuje obrovské ekologické škody. Poskytovanie pôdy na pastviny pre dobytok a pestovanie krmiva je hlavným dôvodom odlesňovania amazonského pralesa. To prispieva okrem iného k:

• Otepľovanie klímy,
• Vyhynutie divokých druhov zvierat,
• Degradácia celých ekosystémov (lesy, lúky, mokrade),
• Schopnosť Zeme absorbovať CO2 klesá.

Rozširovanie intenzívneho chovu zvierat a monokultúrnej pestovania krmiva, umelé hnojenie a používanie pesticídov vedú k vymiznutiu mikroorganizmov, degradácii pôdy a desertifikácii krajiny. Intenzívny chov zvierat tiež prispieva k vymieraniu voľne žijúcich rastlín a živočíchov zničením ich prirodzených ekosystémov.

Divé zvieratá vymierajú, pretože lesy sa vyrubávajú a vypaľujú na pestovanie krmív, ryby sa lovia v priemyselnom meradle, prirodzené prostredie týchto zvierat je znečisťované. Zmenšovaním plochy prírodných ekosystémov počet divých zvierat systematicky klesá z roka na rok. Divé zvieratá tvoria v súčasnosti len 4 % z celkovej biomasy, zatiaľ čo hospodárske cicavce tvoria až 60 %. Zvyšných 36 % tvoria ľudia.

Ekologické stravovanie

Planétarni vedci _ Health Diet , teda planétna diéta, dospeli k jednoznačnému záveru, že len radikálne zníženie konzumácie červeného mäsa v západných civilizáciách môže mať pozitívny vplyv na naše zdravie aj na prírodné prostredie. Nejde pritom o úplné zrieknutie sa mäsa a iných živočíšnych produktov, ale o konzumáciu červeného mäsa približne raz týždenne, dvakrát týždenne ryby a pohár mlieka, kúsok masla, syra alebo iných mliečnych výrobkov – dokonca každý deň.

Na oplátku by sme mali konzumovať oveľa viac, až o 50 %, ovocia a zeleniny, najmä strukovín, semien a orechov, a ako v prípade červeného mäsa znížiť príjem cukru aspoň o polovicu. Takáto strava by nebola len ekologická, ale výrazne by prispela aj k zníženiu rizika civilizačných chorôb: obehového systému, srdca a cukrovky. Ďalší dôležitý faktor nesmieme zabudnúť – neplytvanie potravinami, ktoré vďaka hnutiam Zero- a Less-Waste získavajú čoraz väčšiu popularitu. Na zmenu spôsobu, akým rozmýšľame o potravinách, potrebujeme zmeny na globálnej úrovni, sociálnej, ekonomickej aj politickej.

Ako spoločnosť si musíme byť vedomí toho, že každé komerčné, priemyselné chovanie zvierat vo veľkom rozsahu prispieva k zhoršovaniu nášho planéty a celých ekosystémov. Riešením by mohlo byť rozhodujúce zníženie spotreby živočíšnych produktov, ako aj používanie mäsa z malých a kontrolovaných fariem, kde sú zvieratá chované v ekosystéme s viacerými druhmi, ktorý zahŕňa aj lesné oblasti, a z ktorého prípadný odpad, ktorý vzniká, môže prirodzené prostredie absorbovať a neutralizovať.